Obec

Katastrálna mapa

Záborské leží v Košickej kotline, v údolí východného prítoku Torysy, v nadmorskej výške okolo 320 m. Do roku 1948 mala názov Haršag.

Kráľ Ondrej III. (1290 – 1301) daroval šľachticovi Sinkovi viaceré majetky v Šariši, medzi nimi aj delniansky a haršagský. Darovacia listina sa však nezachovala a o darovaní je iba stručný zápis v listine kráľa Karola Róberta z roku 1315, ktorou potvrdil Sinkovi vlastníctvo Haršagu.

V písomnostiach od 13. do 16. storočia sa vyskytuje pod maďarským názvom Hassag vo význame Lipová Vetva. Názov vytvorili nepochybne šľachtici a osvojilo si ho aj okolité slovenské obyvateľstvo.

Podnet na vznik dediny dal koncom 13. storočia šľachtic Sinko, prípadne jeho syn Petej, ktorý sa tu usadil a dal postaviť malý kostol krátko pred rokom 1304. V roku 1304 jágerský biskup nariadil petrovanskému farárovi, aby v haršagskom kostole naďalej raz týždenne slúžil omšu a súčasne povolil Petejovi, že si môže pre kostol vybrať iného samostatného farára, ktorý môže pri kostole aj pochovávať. Biskup tým dal podnet na utvorenie haršagskej farnosti.

Haršag od začiatku 14. storočia patril šľachticovi Petejovi a jeho potomkom, ktorí názov dediny používali v prídomku. V 15. – 16. storočí mali priezvisko Farkaš.

Tunajšie sedliacke domácnosti okrem richtárovej boli v roku 1427 zdanené od 12 port, takže Haršag bol stredne veľkou dedinou. Neskôr časť sedliakov užívané pozemky stratila a upadla medzi želiarov. V rokoch 1543, 1567 a 1588 sedliakov zdanili od 4, 3 , resp. 2,5 porty, pričom v roku 1567 hospodárilo 7 sedliackych domácností na polovičných usadlostiach. V tých rokoch tu žilo 6, 6 a 7 želiarských domácností. V roku 1600 malo sídlisko 14 obývaných poddanských domov, 1-2 kúrie zemanov, kostol, faru a možno aj školu. Koncom 16. storočia bol Haršág stredne veľkou dedinou. Okrem zemanov a osadenstva fary tu bývalo najmä poddanské obyvateľstvo.

Rod Farkašovcov v roku 1614 vybudoval kaštieľ v barokovom slohu. Kaštieľ bol v roku 1741 prestavaný v renesančnom slohu. Od roku 1976 je vo vlastníctve Ministerstva kultúry. Je zachovaný reliéf s časťou Farkašovského rodného erbu, ktorý je zabudovaný v stene kaplnky sv. Jána Nepomuckého pri vchode do cintorína. Tento reliéf až do roku 1960, do rekonštrukcie kaplnky sa nachádzal na pravej strane vstupnej brány do ambónu. V roku 1841 rod Zátureckých vybudoval rímsko-katolícky kostol zasvätený Nanebovzatiu Panny Márie. Bol vybudovaný na pôvodnom cintoríne. Vtedy bola postavená aj kaplnka sv. Jána Nepomuckého a kaplnka ku cti Sv. Kríža v kaštieli – teraz pieta Sedembolestnej Panny Márie.

Kostol bol viackrát rekonštruovaný, naposledy v roku 2002.

Zdroj: Dejiny osídlenia Šariša